Začiatok roka, resp. koniec januára, sa na slovenskej hardcorovej scéne zvykne niesť v duchu trochu nudného pokoja. Inak to nebolo ani teraz. Od koncertov Converge, The Amity Affliction, Northlane či Parkway Drive ubehlo už veľa času a do ďalších turné, príp. letnej edície Family Festu bolo ešte ďaleko. Iste, núkala sa možnosť moshu na práve prebiehajúcom turné Architects, While She Sleeps a Counterparts v Prahe či Viedni, ale chcelo to nejaké osvieženie aj v rámci hraníc našej domoviny. A ako riť na šerbeľ padol v strede uhorkovej sezóny Family Fest Winter, ktorý sa po vlaňajšku presunul z Fugy do relatívne blízkeho British Rock Stars. A tiež sa v hodnotení návštevníkov presunul o zopár levelov vyššie. Ale pekne po poriadku.
Vzhľadom na to, že to bola akcia na jedno poobedie v jednom z tých menších bratislavských klubov, bol program vskutku bohatý a naozaj každý si mohol vybrať to svoje. Všetko otvárali prednášky na rôzne zaujímavé témy, ktorých bolo dokopy päť. Ako prvú sme si vypočuli prednášku o čaji a čajovej kultúre, od ktorej som, úprimne, toho veľa nečakal, a moju prvotnú skepsu podporoval aj fakt, že keď som do klubu prišiel, tak v ňom okrem organizátorov nebol prakticky nikto. Som len rád, že moje obavy a nedôvera napokon neboli opodstatnené, napriek tomu, že nie som čajový nadšenec, prednáška ma zaujala, bola plná nových (aspoň pre mňa) informácií, faktov a zaujímavostí a napokon bol aj samotný British slušne zaplnený. Rovnaké nadšenie a záujem vo mne a aj v ostatných vzbudili aj ďalšie prednášky, či už o slovenskej výrobe ekologických zubných kefiek (čo je európsky unikát), riečnych surfov v Bratislave, alebo o mnohým známej organizácii PureLove a napokon o testovaní na zvieratách a ako týmto nekalým praktikám v rámci našich možností odporovať. Všetko prednášky na témy, ktoré v tejto komunite a na tejto scéne majú silnú odozvu ako u nás, tak i v zahraničí a na FFW sa to len potvrdilo.

Nech boli prednášky akokoľvek pútavé, predsa len ťažisko programu predstavovala hudba a bolo to vidno aj na tom, že po skončení poslednej prednášky začali ľudia v klube pribúdať rapídnym tempom. A že FFW je už na našej scéne etablovanou akciou, potvrdzuje jednak fakt, že edícia 2018 bola napokon beznádejne vypredaná, ale tiež skutočnosť, že medzi všetkými tetovaniami, tunelmi a dredmi mohli ľudia zahliadnuť aj významné tváre slovenského hardcoru – okrem chalanov z kapiel Princess Knocked Out the Gardener a Defend Your Kingdom, ktorí sa podieľali na celkovej organizácii, som počas večera stretol napr. členov Abyss Above, Legend of the Submarine (ktorí si vyslovene užívali turnaj v stolnom futbale) a tiež sa mi zdalo, že som zahliadol aj Alana Grnju z Distantu. Sem-tam niekoho z nich zastavili ich fans, porozprávali sa, niekedy aj odfotili. Ale hlavne boli všetci spolu, ako jedna veľká rodina. A práve o tom je Family Fest, o tom je táto komunita.
Každopádne, po prednáškach bol už čas na hudobné osvieženie a tak sa zo stageu s eko kefkami a peňaženkami stal stage s akustickými gitarami a jemnými tónmi. Ale nielen to. V rovnakom čase sa rozbehlo aj hlavné pódium hlboko v útrobách klubu, takže zatiaľčo časť festu si spokojne na bare objednávala chutné vegánčiny za tónov akustického pop punku v podaní príjemnej dvojice notgonnalie., tí divokejší sa zbiehali pod main stageom, aby si užili pravý punkový underground v podaní novozámockého Hrzavého nóža. Ujačané vokály, bláznivé pogo, pivo na stagei, vokalista s rozthanými riflami na zadku, jednoducho podzemie punk rocku so všetkým, čo k tomu patrí. Táto parta hrala v našom hlavnom meste vôbec prvý raz a užila si to, rovnako ako ľudia, ktorých bolo dosť, vzhľadom na to, že sa jednalo o úplne prvú kapelu.
Po Hrzavom noži nasledovali Howl, ktorých som však nevidel, keďže som sa rozhodol byť svedkom historického momentu, a síce úplne prvého akustického setu landless v histórii, v podaní vokalistu Laciho a gitaristu Peťa. Publikum si s nimi zanôtilo mnohé hitovice, napr. Numb od Linkin Parku či We Still Believe od Stick to Your Guns. Po nich nasledoval Matej Balog so svojím Cheap Wine a kto Maťa pozná, bolo mu jasné, že sa jedná o najuvoľnenejší a najvtipnejší set večera, a tak tomu aj bolo.

Kto by ale mal znova chuť na nejaký špinavý punk, tak na hlavnom stagei sa mu ponúkali The Wilderness so svojím skutočne špinavým punkom a ešte špinavším trnavským prízvukom. Tu už publikum čím ďalej, tým viac ožívalo, do poga sa vybralo oveľa viac ľudí a dokonca sa našli aj odvážlivci, ktorí si trúfli na prvé stagedivey večera. To všetko za sprievodu DIY punku s jasne orientovanými politickými a sociálnymi textami, ktoré mali medzi ľuďmi jasný úspech.
Pokiaľ ostrejším povahám zatiaľ chýbal poriadny mosh so všetkou tvrdosťou, ktorá k nemu patrí, tak všetko si to vynahradili počas setu Suppresser. Táto bratislavská partia patrí medzi najtvrdšie hardcorové kapely u nás a na FFW to len potvrdili, keď celý British doslova prevalcovali. Nepoznám presnú definíciu subžánru zvaného heavy hardcore, ale pokiaľ ju nespĺňajú Suppresser, tak potom nikto. Ťažké riffy, z hlbín hlasiviek a hrude derúce sa vokály, kosti lámajúce breakdowny a moshpit, ktorý rozhodne nezaostával. Hardcore kids si vskutku prišli na svoje.
A komu by náhodou bolo málo a nezničili ho Suppresser, tak ho nekompromisne dorazili landless. Táto technická skupina zo severu krajiny je často prirovnávaná k dnes už legendárnym Architects a pomaly si buduje pozíciu akejsi modly slovenského coru. Toto špeciálne postavenie na našej scéne bolo vidno od prvých momentov, kedy nedočkaví mosheri rozbehli pit v plnej paráde už v úvode prvej skladby, Simple Being (mimochodom, autorova obľúbená) a už po nej začali všetci skandovať meno skupiny. Počas setu sme mali možnosť počuť celé EP kapely, s názvom Bluemist, a tiež singel Connections z novej nahrávky, ktorej by sme sa mali dočkať v priebehu tohto roka. Zatiaľčo však kapela ani na chvíľu nepoľavila z brutálneho tempa, nastoleného ešte Suppressermi, diváci nie vždy stačili a na niekoľko momentov sa pit úplne zastavil, dokonca aj autor tohto reportu sa sem-tam zmohol len na prešľapovanie na mieste, príp. na trápne two-stepy. Chalani na stagei to našťastie brali s humorom, vyčerpaný dav ich ani v najmenšom neznechutil či nedemotivoval, lebo aj keď ľudia zrovna nemoshovali odušu, tú podporu a spojenie s kapelou bolo cítiť každú sekundu, celým setom. Napokon, vždy sa našiel niekto, kto sa chcel predrať k mikrofónu alebo si skočiť z pódia na hardcorové hlavy, o tieto srandy naozaj núdza nebola. A to, že Slováci landless naozaj milujú, sa ukázalo aj po koncerte, keď si dav búrlivým skandovaním napokon vymohol prídavok v podobe opätovného hrania Connections (aj keď ja osobne som skôr dúfal v cover Engine 45 od The Ghost Inside, ktorý kapela hrala necelý rok predtým na V4 Party vo Fuge).
A to už sa blížil koniec večera. Poslední, ktorých nezlomil mosh ani alkohol, si ešte kupovali rôzny merchandise, príp. sa rozprávali s členmi všetkých kapiel, ktoré večer hrali. Atmosféra v klube bola naozaj uvoľnená, nikto neskrýval radosť a nadšenie a slovami Dávida z PKOTG, tento rok vyšla akcia naozaj famózne. A ja môžem za všetkých len poďakovať všetkým chalanom z crew, že aj takýmito akciami držia scénu pri živote a posúvajú sa stále viac a viac dopredu. Už sa nevieme dočkať Family Fest Open Air, vidíme sa!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *